|
A co o Cerbym říkají
páníčci ... :)
Je to
náš pažravý šibal... čaká, kedy sa otočím
chrbtom, aby mohol rýchlosťou blesku skočiť
na linku a uchmatnúť si čo tam najde... ale
mám na neho účinnú zbraň. Fľašku s vodou.
Keď ju položím na linku, tak ju obíde...
A viete prečo...??? On sa tak bojí vody...
Keď prší, tak nie a nie ho vytlačiť na
venčenie a kým si zvykol na umývanie labiek...
strašné. Tak sa mu smejem že je šmudlo
šmudlavý :o)))
Môj synko Miško ho má veľmi rád a každé ráno sa už teší, kedy
vojde do izby a očuchá ho... potom ide ku
dcére... ju zobudí a potom ideme cikať.
A miluje aportovanie... Hodím mu pískacieho
ježka a donesie mi ho... síce nie hneď, ale
donesie :o)))
A keď ideme na lúku, tam ho pustím a stále sa vráti... stačí
mu ukázať chrbát. Bojko... si myslí, že by
som ho tam nechala. Ale to mu radšej
nevravím, aby si tým nebol istý :o)))
A náš drahý pánko??? Tak to je jediný človek, ktorého Cerby
poslúchne takmer na slovo (pokiaľ na linke
nie je niečo fajné)...
A čo už vie...??? Sadni, ľahni, daj pac (to
ho ešte naučila pani Marie) a u nás sa
naučil chodiť popri nohe, vie čo je čakaj,
pusti, dones (to ešte zlepšíme) ale učíme sa
ďalej :o)))
A ako sa vie nádherne smiať... to je tak krásne. Vytreští tie
zubiská a ja by som mu vtedy odpustila úplne
všetko... aj varené údené kolienko čo zožral,
aj maslo na tortu, ktorú mal piecť môj
drahý, aj polievku pre malého, aj salámu
čerstvo kúpenú, aj... plno iných zožratých
vecí, ktorými sme si vďaka Cerbovi nemuseli
zaťažovať náš žalúdok :o))) |
o/s:
Ch Siphra's Angel
